Ako na teplo domova po celý rok?
Čaro, ktoré hľadáš, nájdeš doma. Stačí mu trochu pomôcť. 💫
V interiérovom dizajne sme si za posledné desaťročia prešli všeličím.
Maximalizmom našich rodičov, aj vzburou proti nemu v čisto bielych bytoch. Začali sme vyhľadávať aj umelý a naleštený luxus, voči ktorému sa zase vyhradilo prútené boho s džungľou izbových rastlín.
U generácie mileniálov doznieva škandinávsky minimalizmus a túžba po japonskej jednoduchosti “mixnutá” s nehostinným čiernym kovom, tí najmladší dospelí prišli s antitézou vo forme farebných vlniek, neónových svetiel a ružového plyšu. Ale aj to je, pravdaže, iba ďalšia fáza.
Čo nás však všetkých spája?
Na konci roka sme si aj tak všetci, vo svojich rozličných domovoch, postavili stromček so svetielkami a ozdobami. Do vázy dali čečinu. Podľahli punču a lineckým koláčikom. Zapálili sviečky.
Každý podľa svojho vkusu, pravdaže. Ale zdá sa mi, že všetci aspoň raz za rok hľadáme to isté: spomienku na detstvo. Niečo pokojné. Niečo útulné. Niečo známe. Niečo čarovné.
Ako však to “niečo” nájsť nielen raz ročne… Ale zažívať ho neustále, každý jeden deň v roku?
Tu by sme obyčajne pridali obrázok. Tentokrát si však doplň svoju vlastnú spomienku alebo predstavu čarovného interiéru. 😇
Aké to bolo u babičky…
Zažívame niečo protichodné: nechceme sa u seba doma cítiť ako “u babky“ medzi tým “komunistickým nábytkom.“ Ale zároveň… niečo z toho predsa len chceme.
Čo to je?
Čo hľadáme?
Ja osobne to volám “teplo“.
Tapeta. Obrazy na stenách v mohutných rámoch. Maľovaná misa na polievku. Farebné “duritky“ na malinovku. Nábytok s drevenou kresbou, či dokonca vyrezávaný. Niekedy aj tkaný koberec. Knihy. Farebné kachličky. Stôl preplnený pochúťkami.
Znie to ako absolútny horor? Trochu určite. No niečo z toho ti možno dodnes vytvára tie najkrajšie spomienky, aké máš. 💫
Prečo? Pretože to bolo pestré a osobné.
Viaceré veci sa dedili a mali príbeh. Ďalšie boli vzácny darček, alebo suvenír z výnimočnej cesty. Niektoré veci boli vzácne preto, lebo sa starým rodičom veľmi páčili a šetrili si na ne. Alebo ich niekto z nich rovno vyrobil.
Skrátka a dobre: Mali sme k veciam vzťah.
Tento prístup - že mnohé veci v domácnosti sú vzácne, trvácne, alebo, že majú príbeh - sa za posledných 20 rokov takmer úplne vytratil.
Zvykli sme si nakupovať pre interiér konzumne. Všetkého je dosť a tak hľadáme len estetickú funkciu (a potom to aj u nás vyzerá ako v obchode).
Chcem ťa do ďalšieho roka povzbudiť: správaj sa k svojmu domovu ako k miestu, na ktoré chceš mať vždy pekné spomienky. Alebo chceš, aby tvoje deti alebo vnúčatá naň pamätali ako na to čarovné miesto, kde tak radi chodili.
Môže to znamenať, že zarámuješ zopár starých fotiek. Alebo na víkend vyberieš obrus po babke. Na poličku pridáš tú gýčovú porcelánovú sošku, ktorú ti dala teta na 18. narodeniny. Alebo na zimu vyberieš vyšívaný vankúšik, ktorý kedysi dedko tvoril po večeroch.
Ale pamätaj:
1. Nemusí to byť len o starých veciach
Dôležité je mať vzťah k tomu, čím sa obklopuješ. Vyberaj starostlivo čo sa ti naozaj páči a vyberaj si trvácnejšie veci.
O útulnosti sme písali aj tu, tu alebo tu.
2. Vôbec nevadí, že sa to nebude vždy dokonale “hodiť“
Tvoj domov potrebuje dušu, aby ti tam bolo príjemne. Nemal by vyzerať ako výklad posledných trendov.
3. Platí to rovnako aj pre minimalistov
Nejde o to, aby toho bolo veľa, ale o to, že máš vo svojom osobnom priestore aspoň nejaké impulzy, ktoré v tebe vzbudia radosť, peknú spomienku, či dokonca hrdosť. Tie dobré emócie, ktoré robia človeka šťastnejším.
Držím ti palce!
A keď sa k niečomu z vyššie spomenutých návrhov odvážiš - poteš sa s ostatnými a inšpiruj ich v našej spoločnej skupine. ❤️
Požehnaný rok 2025! A nech sa ti veľmi dobre býva.
Lucia Froncová